Januárové pranostiky

V mesiaci január sme overovali pravdivosť týchto pranostík:

Deň a mesiac	Pranostiky JANUÁR	Pravdivé	Nepravdivé
8.1.	O svatém Erhartu zima zebe do nártu.
9.1.	O svatém Baziliši zima všudy čiší.
11.1.	Na svätého Hygina pravá zima sa začína.
14.1.	Svatý Hilarius – vyber sane, schovaj voz.
	Svatý Vigil z ledu mosty zřídil.
16.1.	Na svätého Marcela zima lezie do tela.
18.1.	Na svatého Priska pod saněmi píská.
19.1.	Na svatého Knuta přichází zima krutá.
25.1.	Keď na Pavla kvapce, obúvaj si kapce.
29.1.	Na Saleského Františka meluzína si často zapíská.

Zvyky a pranostiky na Troch kráľov

Podľa Biblie sa traja králi prišli pokloniť narodenému Ježišovi v Betleheme a priniesli mu vzácne dary - zlato, kadidlo a myrhu. Zlato naznačovalo kráľovský pôvod dieťatka, kadidlo božskú podstatu jeho existencie a myrha, ktorá sa používala pri balzamovaní, bola vraj predzvesťou jeho golgotského osudu. Doteraz v tento deň – 6. januára - navštevujú príbytky koledníci prezlečení za troch kráľov. Na hlavách majú papierové čiapky alebo koruny a spievajú: 

„My tria králi ideme k vám,

zdravia, šťastia vinšovať vám.

Zdravia, šťastia, dlhé letá,

my sme prišli k vám zďaleka.

Zďaleka je cesta naša,

do Betléma myseľ naša.“ 

 V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: G(ašpar) + M(elichar) + B(altazár). Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom).

Veľký význam malo i svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom aj hospodárskym zvieratám, aby prospievali.

Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily.

Keďže mnohí z nás koledovanie Troch kráľov ešte nezažili, rozhodli sme sa, že si takúto trojkráľovú hru vyskúšame zahrať  aj my. Vyrobili sme si z papiera farebné koruny, zavinuli sa do bielych plachiet a s ozembuchom v ruke sme zaklopali na dvere triedy. Tento netradičný hudobný nástroj husto ovešaný zvončekmi, zvoniacimi plieškami a rolničkami slúžil nielen na udávanie rytmu, ale najmä na ohlasovanie blížiacich sa koledníkov.

- KOLEDOVANIE (pieseň)

 
- KOLEDOVANIE 1

 - KOLEDOVANIE 2

 - KOLEDOVANIE 3

 - KOLEDOVANIE 4

 - KOLEDOVANIE 5

 - KOLEDOVANIE 6

Trojkráľový večer bol aj večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, pripravil si 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie. V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora.

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Sviatkom Troch kráľov sa v niektorých obciach začínalo obdobie fašiangových zábav. Zároveň sa týmto dňom skončilo vianočné obdobie, do polnoci sa museli dojesť posledné zvyšky novoročných jedál.

Tento sviatok prináša aj nemálo dôležitých pranostík:

• Ak je 6. januára jasno a v noci vidieť veľa hviezd - signalizuje to dobrú úrodu zemiakov, pšenice i "populačnú explóziu" medzi ovečkami a dobytkom.
• Jasné hviezdy veštia príchod tuhej a vytrvalej zimy. 
• Na Tri krále - zima stále.
• Ak je 6. 1. odmäk a teplé počasie, jar na seba v takom roku nedá dlho čakať.
• Tri krále ľadové mosty stavajú - alebo ich zboria.
• Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.
• Ak sa trblietajú v noci pred Troma kráľmi hviezdy, budú sa rodiť biele barany.   
• Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.  
• Traja králi prinášajú vlahu na polia.

Január je zimný pán...

Deti v minulosti boli v spojení s prírodou viac ako tie dnešné. Spolu s rodičmi sadili, okopávali, hnojili či polievali. S obavami sledovali búrkové mračná, ktoré ohrozovali úrodu, vlastnoručne bojovali proti škodcom. Vedeli, kedy sa ktorá plodina oberá, na čo slúži, ako sa uskladňuje. Všímali si počasie a jeho zmenám prispôsobovali aj svoje konanie. Práve preto nemali problém zapamätať si, kedy sa začína leto, či v ktorom mesiaci sa končí jeseň.
Keďže mnohí z nás bývajú v panelákoch a do prírody chodia len občas na prechádzku, ľahko prehliadnu prvý jarný kvet či návrat lastovičiek z teplých krajín. Aj preto sa často stane, že si pomýlia jarný mesiac s letným či jesenný so zimným. Aby sme si lepšie zapamätali, kedy sa ktoré ročné obdobie začína, kedy končí a čo je preň charakteristické, zobrali sme si na pomoc pesničku, v ktorej sa o tom spieva. A nakoľko má okrem poučného textu aj veľmi chytľavú melódiu, verím, že všetko o čom sa v nej spieva, si nadlho zapamätáme.

- VIDEO 1
- VIDEO 2