streda 27. februára 2013

Poznáte februárové pranostiky?

V mesiaci február sme overovali pravdivosť týchto pranostík:


Deň a
mesiac
Pranostiky
FEBRUÁR
Pravdivé
Nepravdivé
2.2.
Prešli Hromnice, koniec sanice.
 
 
 
Na Hromnice zadúva ulice.
 
 
 
 
3.2.
Na svätého Blažeja ešte trvá veja.
 
 
 
 
 
Na sv. Blažeje slnko ešte nehreje.
 
 
 
 
4.2.
O svaté Veronice bývá ještě sanice.
 
 
 
 
 
Sv. Veronika ľady seká u rybníka.
 
 
 
 
5.2.
Svätá Agáta na sneh býva bohatá.
 
 
 
 
 
Na deň svätej Háty nafúka na všetky laty.
 
 
 
 
Agaty – fúka snah za gatí.
 
 
 
 
9.2.
Svatá Apolena bývá v mlze často zahalena.
 
 
 
10.2.
O svaté Školastice /Scholastice/ navleč si rukavice.
 
 
 
14.2.
Na svatého Valentina zamrzne i kolo mlyna.
 
 
 
16.2.
O svätej Juliáne priprav voz a schovaj sane.
 
 
 
18.2.
O svatém Šimone schádza sneh zo stráne.
 
 
 
24.2.
Svätý Matej ľady láme, ak ich nenájde, hneď ich narobí.
 
 
 
 
Na Mateja ľad už ani líšku neudrží.
 
 
 
 
 
Chotár v kožuchu, veď mu ho Matej vyzlečie.
 
 
 

štvrtok 21. februára 2013

Fašiangové zvyky a tradície

Fašiangy boli odjakživa symbolom veselosti, zábavy a hodovania. Fašiangové obdobie sa začína už v čase od Troch Kráľov a trvá do popolcovej stredy. Je v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.
Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady - prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi... V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné uvarilo (zväčša richtárka). Prehliadku takýchto fašiangových masiek sme si vytvorili aj v našej triede:










 


















Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná muzika spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
Jednu z najznámejších fašiangových piesní, charakteristických pre toto obdobie, sme sa naučili aj my:
1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožuška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.


Okrem spomínaných tradícií sa v jednotlivých regiónoch dodržiavali aj ďalšie zvyklosti:

Na tučný štvrtok
·         má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný

Na fašiangový pondelok
·         sa konal tzv. “mužský bál” kam smeli len ženatí a vydané.  Sedliak pri tancovaní vyhadzoval sedliačku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.

Na fašiangový utorok
·         sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali
·         nemala sa vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch
·         ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli
·         Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval “vyplácanie dievčat”.
·         Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.