Májové pranostiky

V mesiaci máj sme overovali pravdivosť týchto pranostík:

Deň a mesiac	Pranostiky MÁJ	Pravdivé	Nepravdivé
1.5.	Na Jakuba, Filipa zelená sa každá lipa.
4.5.	Svätý Florián si ešte môže nasadiť snehový klobúk.
7.5.	Stanislav ráňa orechy.
11.5.	O svatém Mamertu zima je po čmertu.
13.5.	Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu.
12.5. - 14.5.	Pankrác, Servác a Bonifác jsou ledoví muži.
	Na ľadových svätých mráz všetky kvety spáli.
	Pán Serboni /spojenie začiatkov vlastných mien: Pan-krác, Ser-vác a Boni-fác/ páli stromy.
15.5.	Žofia – ľadová žena.
	Žofka – dočúraná.
	Svätá Žofia stromy rozvíja.
19.5.	Do Petra (Peter Celestín, pápež) neni tepla, a po Petre už je po teple.
25.5.	Urban z pece zlezie.
26.5.	Na sv. Filipa tráva už rozkvitá.

 

Zvyky v máji

Májové slávnosti sú plné tradičných zvykov. Stavanie májov patrí medzi najznámejšie zvyky na Slovensku. Máje sa pred obytné sídla stavali ako prejav úcty a žičlivosti. Jednu z tradičných piesní, ktorú si chlapci a dievčatá pri ich stavaní spievali, sme sa naučili aj my:

1. Sadíme my máje, čo nám dajú za ne?

    Pálenky červenej do krbky hlinenej.

    Máj, máj, máj, zelený

    pod oblôčkom sadený.

2. Vstávaj dievča hore, sadíme ti máje,

    ak hore nevstaneš, mája nedostaneš.

    Máj, máj, máj, zelený

    pod oblôčkom sadený.

3. Máje sme sadili, všetci sme hrešili,

    že bohaté dievky málo zaplatili.

    Máj, máj, máj, zelený

    pod oblôčkom sadený.

4. Hej, máje, máje, nerúbané,

    hej, dievky sú nám nekúpané.

    Máj, máj, máj, zelený

    pod oblôčkom sadený.

- VIDEO












Stavanie májov bolo známe už v antike:

• Máj označoval dievča súce na vydaj.
• Stal sa symbolom vážneho záujmu o dievča.
• V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu.
• Už po stáročia sa vybrali mládenci do lesa, aby si tam každý pre svoje milované dievča vyťal najkrajší strom.
• Rimania, Etruskovia a ďalšie staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami.
• Do polovice 16. storočia, keď zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva dokonca istý právny význam - bol prísľubom manželstva.
• Kedysi sa stavali máje v noci, ticho a tajne, neskôr hlučne s veselou muzikou. Dnes sa sadí tento symbol života symbolicky uprostred námestia v obci, aby nám pripomenul dávne tradície predkov.
• Stavanie májov sa časom ustálilo do troch podôb. Staval ho mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem. Ďalej máje stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa miestneho zvyku vek dospelosti, alebo sa máje stavali všetkým dievčatám. Ak však mala dievčina svojho mládenca, jej máj sa odlišoval od ostatných ozdobou. Postavením mája, týmto verejným „vyznaním lásky“, sa mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, alebo potvrdzoval už existujúci vzťah. Toto vyznanie dostávala tá, ktorá mala milého, alebo tá, ktorú si chcel mládenec získať. Preto boli dievčatá týmto pekným ocenením priam posadnuté. Celú noc „za firhančekom“ čakali, či ich milovaný postaví máj. Príde? Nepríde? Veď nech len skúsi neprísť a nepostaviť máj. A tak mládenci okolo polnoci viazali k plotom tie najkrajšie, jarou voňajúce máje. Máj bol ako symbol lásky vystavený celý mesiac.
• Aby nebolo ľútosti pre ostatné dievčatá či chlapcov, ktorí sa ešte nezaľúbili, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. V niektorých obciach obielili všetky kmene až po vrcholec a rozlišujúcim znakom bolo použitie stúh a šatiek v korune stromu. Inde obielený kmeň znamenal individuálny máj.
• V oblastiach, kde boli zmiešané lesy, sa znakovosť často prejavila v rozdielnom druhu stromov použitých na máje, inokedy vo výške, dokonca aj v počte a podobne. Všade bol iný zvyk, niekde to bola breza, inde zasa borovica, a tú potom chlapec postavil pred dom svojej milovanej. Táto romantická tradícia bola rozšírená po celom Slovensku, často sprevádzaná muzikou, tancom, spevom a pitím.
• Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod.
• Máje však boli aj nástrojom spoločenskej kritiky, lebo neobľúbeným ľuďom dávali vyschnutý strom, tzv. suchár.