Zvyky na Luciu

Adventné obdobie nám okrem prípravy na Vianoce prináša množstvo starorodičovských zvykov. I k Lucii (13. december) sa viažu rôzne tradície. V ľudových vrstvách sa tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Robili s ním krížik na čelo, aby zvýšili ochranný účinok.

Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazuje celý rád ďalších opatrení:

1. Medzi najznámejšie patrí "vymetanie rohov". Mladé dievčatá oblečené v bielych plachtách s pomúčenou tvárou a husím perom v ruke chodievali od domu k domu a vymetali nielen rohy a kúty, ale i samotných domácich. Tento rituál mal odohnať všetko zlo a choroby. Celý večer sa niesol v podobe ticha, nik nesmel ani pípnuť.
2. V Liptove a Turci bola rozšírená predstava, že kto sa pozrie cez dieru v doske, uvidí všetky strigy.
3. Najpopulárnejším bol "luciový stolček". Vyrábal sa na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom dačo urobiť. Musel byť celý z dreva, bez jedného klinca. Ak ten, čo stolček zhotovil, sedel na ňom na Štedrý večer v kostole, videl všetky dedinské strigy otočené k oltáru. Muž so stolčekom utekal domov, aby ho strigy nechytili. Aby ich zadržal, sypal za sebou mak. Strigy museli mak vyzbierať. 
4. Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo. Naopak, na každý pokus získať niečo z iného domu, sa dívali nanajvýš upodozrievavo. Zvlášť prísny bol v tomto smere zákaz vzťahujúci sa na požičia­vanie a prenášanie ohňa. Dokonca ani k peci sa nemal dostať nikto cudzí.  
5. Ráno na Luciu nesmela cudzia žena prísť do domu. Vítaní však boli chlapci, ktorí už včasráno chodili po domoch s reťazou, prípadne iným železným predmetom "oceľovať". Pri vstupe do domu odriekali:

"Doniesol som vám oceli,aby sa vám hrnce, misky nebili, 

reťaze netrhali, sekery nelámali.

Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali volov,

koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko jalovičiek,

koľko máte tanierov, aby vaša dievka mala toľko frajerov." 

V takomto pre čary priaznivom období nechýbali ani ľúbostné čary.  Dievča si pripravilo trinásť lístkov, na dvanásť napísalo mužské mená, trinásty ostal prázdny. Každý deň od Lucie do Štedrého dňa jeden lístok spálilo. Ostávajúci lístok na Štedrý večer otvorilo a meno na ňom napísané bolo menom budúceho muža.

Inde si dievčatá lístky schovávali pod vankúš. Každé ráno potom jeden lístoček vzali a hodili do pece. Nesmeli sa naň však pozrieť. Lístoček, ktorý jej zostal na Štedrý deň, ukrýval meno budúceho manžela. Ak bol lístoček prázdny, znamenalo to, že spomedzi mien, ktoré boli na lístočkoch, ani jedno jej nie je súdené. Chlapci sa týmto dievčatám často posmievali, že ostanú starými dievkami.

Dobrí gazdovia od Lucie do Vianoc počítali dni. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nasledujúceho roka. Podľa toho, aké bolo v ten deň počasie, malo byť aj v príslušnom mesiaci.

• "Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude".

Podľa toho vedel gazda, ako ďaleko od vody má zasadiť kapustu; ak by dni nasvedčovali horúce leto, gazda sadil bližšie k vode, aby nemusel po ňu ďaleko chodiť. 

S Luciou sa spájajú aj iné pranostiky:

• "Lucia noci upíja, ale dňa nepridá."
• "Svatá Lucie nosí hřeby ( = mrzne)."
• "Svatá Lucie je královna zimy."
• "Keď príde sv. Lucia, nájde tu už zimu."
• "Keď prší na Luciu, bude celú zimu."
• "Lucia noci upíja, ale dňa nepridá."
• "Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc."
• "Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace."

A takto vyzerá skutočná Lucia. Za hrobového ticha povymetala kúty aj v našej triede.Odteraz by sa mali všetkým deťom z našej triedy choroby a nešťastie po celý rok vyhýbať.