Deň a
mesiac
|
Pranostiky
FEBRUÁR
|
Pravdivé
|
Nepravdivé
|
2.2.
|
Prešli Hromnice,
koniec sanice.
|
||
Na Hromnice
zadúva ulice.
|
|
||
3.2.
|
Na svätého
Blažeja ešte trvá veja.
|
|
|
Na sv. Blažeje
slnko ešte nehreje.
|
|
||
4.2.
|
O svaté
Veronice bývá ještě sanice.
|
|
|
Sv. Veronika
ľady seká u rybníka.
|
|
||
5.2.
|
Svätá Agáta na
sneh býva bohatá.
|
|
|
Na deň svätej
Háty nafúka na všetky laty.
|
|
||
Agaty – fúka
snah za gatí.
|
|
||
9.2.
|
Svatá Apolena
bývá v mlze často zahalena.
|
|
|
10.2.
|
O svaté
Školastice /Scholastice/ navleč si rukavice.
|
|
|
14.2.
|
Na svatého
Valentina zamrzne i kolo mlyna.
|
|
|
16.2.
|
O svätej
Juliáne priprav voz a schovaj sane.
|
|
|
18.2.
|
O svatém Šimone
schádza sneh zo stráne.
|
|
|
24.2.
|
Svätý Matej ľady láme, ak ich nenájde, hneď ich narobí.
|
|
|
Na Mateja ľad už
ani líšku neudrží.
|
|
||
Chotár v kožuchu, veď mu ho Matej vyzlečie.
|
|
streda 27. februára 2013
Poznáte februárové pranostiky?
V mesiaci február sme overovali pravdivosť týchto pranostík:
štvrtok 21. februára 2013
Fašiangové zvyky a tradície
Fašiangy boli odjakživa
symbolom veselosti, zábavy a hodovania. Fašiangové obdobie sa začína už v čase
od Troch Kráľov a trvá do popolcovej stredy. Je v podstate obdobím prechodu od
zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.
Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady - prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi... V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné uvarilo (zväčša richtárka). Prehliadku takýchto fašiangových masiek sme si vytvorili aj v našej triede:
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná muzika spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
kto nemá kožuška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.
Okrem spomínaných tradícií sa v jednotlivých regiónoch dodržiavali aj ďalšie zvyklosti:
Na tučný štvrtok
· má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný
· nemala sa vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch
· ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli
· Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval “vyplácanie dievčat”.
· Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.
Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady - prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi... V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné uvarilo (zväčša richtárka). Prehliadku takýchto fašiangových masiek sme si vytvorili aj v našej triede:
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná muzika spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
Jednu z najznámejších fašiangových piesní,
charakteristických pre toto obdobie, sme sa naučili aj my:
1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,kto nemá kožuška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.
Okrem spomínaných tradícií sa v jednotlivých regiónoch dodržiavali aj ďalšie zvyklosti:
Na tučný štvrtok
· má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný
Na fašiangový
pondelok
·
sa konal
tzv. “mužský bál” kam smeli len ženatí a vydané. Sedliak pri tancovaní vyhadzoval sedliačku
vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.
Na fašiangový
utorok
·
sa sliepkam
sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali· nemala sa vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch
· ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli
· Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval “vyplácanie dievčat”.
· Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)