Kde ju zanesieme, keď sami nevieme?
Na richtároch vráta, tam je veľa zlata,
richtárka dá zlatku, že má kamarátku.
Richtár, keď ju zočí, svet sa s ním zatočí.
Povie, to je krása, dá nám celô prasa.
Nesieme Morenu…“
Týždeň pred Kvetnou nedeľou patrí v ľudových zvykoch tzv. Smrtnej nedeli. Nazvali ju podľa vynášania smrtky, ktorá má v jednotlivých oblastiach Slovenska rôzne mená: od tradičného Morena cez Marmuriena alebo Marmariena na Liptove až po Barborenu na Spiši. Tento zvyk vznikol na základe predstáv našich predkov, že zimu treba premôcť. Táto túžba sa spájala s prebúdzaním prírody. Morena symbolizovala zlé vlastnosti zimy, choroby a rôzne neduhy, príznačné pre chladné obdobie. Vynášanie Moreny (14 dní pred Veľkou nocou) malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovuoživenie prírody.
Túto tradičnú ľudovú zvyklosť sme sa pokúsili oživiť aj my. V stredu, 20.marca, sme sa zišli pred školou, aby sme spoločne „vyniesli zimu z chotára“. Najskôr sme si v krátkosti pripomenuli pôvod tohto sviatku a potom sme sa za spevu všetkých detí pobrali k Váhu. V nesení Moreny sme sa spravodlivo striedali. Naše vinše a piesne sa niesli celou Ilavou. Mnohí nás pristavovali, mávali nám a tešili sa spolu s nami, že vláda zimy už končí a opäť sa k nám vrátia teplé a slnečné dni. Počasie nám prialo, akoby vedelo, že mráz a chlad konečne strácajú svoju moc. Pri Váhu sme Morene poslednýkrát zaspievali, podľa textu piesne sme ju poliali olejom, zapálili a hodili čo najďalej od brehu. Chvíľu sa držala pri kraji, akoby sa jej nechcelo odísť, ale nakoniec ju prúd uchytil a niesol ďaleko od nás, možno až do Čierneho mora. Ešte dlho musela počuť náš spev, ktorým sme vyjadrovali svoju radosť nad tým, že spolu s ňou od nás odchádzajú aj studené sychravé dni. Teraz sme už pripravení na príchod jari a oslavu veľkonočných sviatkov.
- VIDEO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára