utorok 30. apríla 2013

Poznáte aprílové pranostiky?

V mesiaci apríl sme overovali pravdivosť týchto pranostík:

Deň a
mesiac
Pranostiky
APRÍL
Pravdivé
Nepravdivé
2.4.
Svätý Teodul jarný vetrík podul.


3.4.
Ak príde Richard s vetrom a búrkou, vtedy Sibyla /29.4/ sa bude smiať.


10.4.
Na desátý v dubnu den setý býva krásny len.


19.4.
Sv. Tiburcí (Tiburcius) má byť už zelený.


23.4.
Na Vojtecha (bude) pekná potecha.


24.4.
Pred Dzurom môžeš kliešťami trávu ťahať zo zeme, nevyjde, po Dzure ju môžeš mlatkom biť, vyjde.


Svätého Ďura, vyháňa von ščúra (šťúra = bodavý hmyz).


Na Ďura tráva zo zeme beží.



Na Juraja lastovičiek návrat do rodného kraja.


O Ďure sa má vrana už do oziminy schovať.



Ďuro i Marek, mrazom nás zalek.


25.4.
Tráva na svätého Marka je už hodne veľká.



Na svätého Marka schová sa do žita pranka (vrana).

28.4.
Mrzne-li na svatého Vitala, mrzne ještě čtyricet dní.



Zvyky a pranostiky v apríli

Podľa minulých generácií má tento mesiac sedem až deväť druhov počasia. Na začiatku hreje pokračovanie jozefsko-mariánskeho oteplenia, ktoré neraz už v prvých dňoch prechádza do aprílovej zimy a trvá so snehovou a studenou parádou občas do polovice mesiaca. Prechádza do rudolfského (17.4.) oteplenia, ktoré však trvá iba 2 – 5 dní a nadídu vojtechovské (22.4.) chladná. Tie strieda jar svätého Juraja (24.4.), ibaže koniec bláznivého apríla zasahuje často floriánske ochladenie, presahujúce do mája.
Tieto obdobia sú spojené aj s pranostikami:
  • Svätý Rudolf okná otvára. 
  • O svatém Vojtěchu, před zimou pod střechu. 
  • Svätý Juraj zvíťazil nad drakom, aj na zimou vyhrá. 
  • Ak mráz vidí Ďuru, opustí každú džuru. 
  • Svätý Juraj už k letu smeruje. 
  • Čo do Ďura vyrastie, to po Ďure mrzne. 
  • Ak dlho pred Ďurom žaby kŕkajú, tak dlho po ňom čušia. 
Pranostiky:
  •  Apríl zimný, daždivý, úroda nás navštívi. 
  •  Aprílová voda víno vypíja. 
  •  Aprílové počasie je rozmarnejšie ako ženy. 
  •  Apríl pekný, máj ružový. 
  •  Panská láska ani aprílový sneh za veľa nestoja. 
  •  V apríli never žiadnemu počasiu, robí si, čo chce. 
  •  Apríl žartuje, sedliak za pluhom hubuje. 
  •  Nech apríl sebalepší býva, pastierovi občas palicu zasneží. 
  •  Ak Mesiac v splne v apríli mraky nezakrývajú, kvety stromov sa sťahujú a môžu sa zadusiť. 
  •  Hrom v apríli dobrá novina, mráz viac kvety nepostína. 
  •  Mokré aprílové dni naznačujú veľa ovocia v lete. 
  •  Apríl počasie často mení, fialky však dáva zemi. 
  •  Apríl šialený, zo zimy a leta spletený. 
24.4. Juraj a 25.4. Marek
Na Juraja zvykne prichádzať oteplenie, ktoré kazieva Marek. Ten je vedno s Vitalom (28.4.) a Robertom (29.4.) podľa starých kalendárov prvým triom studených mužov. 
  •  Pred Jurajom niet tepla, pred pôrodom niet brata. 
  •  Juro žabám hubu otvára, budí jašterice i hadov. 
  •  Svätý Juraj jar i pastvu otvára. 
  •  Jasný Juraj, pekná jeseň. 
  •  Koľko tepla pred Markom, toľko zimy po ňom. 
  •  Marek ide, bude tma. 
  •  Na Marka daždivo, sedem týždňov blativo. 
Noc čarodejníc
Na prelome apríla a mája je podľa oslávencov zo starých kalendárov magická filipo-jakubská noc čarodejníc. 

Zvyky: 
  •  Devy a ženy sa kvôli kráse nahé váľajú po rose. 
  •  Bylinkárky sú vonku – zelinky majú mimoriadnu účinnosť. 
  •  Hľadači pokladov vyzerajú belasé plamienky nad zakopanými pokladmi. 
  •  Junáci tnú mladé briezky – pozdrav frajerôčkam. 
  •  Kto do prvého mája v chotári studne a pramene vyčistí, ich voda ho uzdraví. 
  •  Mladí pália vatry a horiacimi polenami triafajú vzduchom lietajúce bosorky. 
A takto sa "pálil Ďuro" v Ilave:
- VIDEO (stavanie "Ďura")
- VIDEO 1 (zapálenie "Ďura")                                        
- VIDEO 2 (horiaci "Ďuro")
- VIDEO 3 (ohňostroj počas "Ďura")


pondelok 1. apríla 2013

Veľkonočné zvyky a obyčaje

Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť na čas od druhej polovice marca do konca apríla.

V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari:
  • voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter, preto na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté umývanie sa ľudí v potoku ešte pred východom slnka. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. Spievali:  
    "Vodička čistučká, Kristova matička,
    omývaš brehy, korene, omývaj i mňa,
    biedne, hriešne stvorenie." 
    Veľkonočnú vodu zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Vykropili ňou stajňu, keď sa krava otelila. Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Taktiež všetko riadne pozametať a vyniesť smeti von, aby sa v dome nedržal hmyz.
  • oheň mal magicko – očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. 
  • konzumácia mäsa po štyridsaťdňovom pôste mala zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom období
  • v niektorých častiach Slovenska sa dodnes pripravuje obradový koláč (paska). Má okrúhly tvar a symbolizuje hojnú úrodu.
  • dobytok si tiež užil svoje - všetko to malo slúžiť na jeho ochranu pred neduhmi a zveľadenie: koňom uviazali červenú niť do chvosta - ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom. Na prah stajne položili vajce a ak ho niektorá krava rozbila, bola to predzvesť jej rýchleho uhynutia.
  • zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie
Keďže sa "vďaka" dlhej tohtoročnej zime zelene tak skoro asi nedočkáme, rozzelenali sme si aspoň našu triedu:

























V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzali strigy. Ľudia predpokladali, že škodlivá činnosť stríg a strigôňov bola namierená predovšetkým proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom. Aby kravám niektorá striga nepočarila, mala gazdiná urobiť venček zo šípového prútia a o polnoci mlieko cezeň precediť.
Takéto veľkonočné venčeky sme sa naučili pliesť aj my. Hoci neboli zo šípového prútia, po namaľovaní dokázali ozdobiť každú domácnosť.
 


















Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne robievali značkovanie oviec, pretože verili, že ovce menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja. Tak ako sa mali rýchlo hojiť rany zvieratám, takisto rýchlo sa mali hojiť poškodené miesta na rastlinách - preto sa v tento deň štepili mladé stromčeky. 

Čarodejnú atmosféru veľkonočného obdobia sa usilovali využiť aj vydajachtivé dievčatá. Napríklad hádzali do vody malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali sa dostať za nevesty inam.
 
Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Najviac sa však všade jedli vajíčka.

Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsaťdňový pôst, na rannej omši sa posväcovali jedlá. Kto sa vraj prvý vrátil z omše domov, tomu prvému mala dozrieť úroda na poli a prvý mal ukončiť poľnohospodárske práce. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosti) sa v žiadnom prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre dobytok, prípadne spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je spájaný s takzvanou kupačkou (východné Slovensko), šibačkou (západné Slovensko). Mládenci v skorých ranných hodinách chodievali v skupinách a oblievali mladé dievčatá vodou, ktorá mala magickú funkciu a mala zabezpečiť nielen zdravie, ale i krásu. V dome im ponúkli pripravené pohostenie (koláče, vajcia, pálenku) a obdarovali maľovaným vajíčkom. V súčasnosti kupači navštevujú prevažne iba najbližšiu rodinu, vodu častokrát nahradila voňavka a namiesto kraslíc sú obdarovávaní peniazmi alebo naturálnymi darmi.